fbpx
2ja

Think like a proton…

        … always positive.

Snívam | Píšem | Čítam

 

Ahojte či dobrý deň, podľa toho, čo preferujte :)

 Som Iveta, častejšie oslovovaná Iva, Iv či Ivet a mnohými priateľmi prezývaná Šialka. Ak ste si práve položili otázku, čo je to šialka a či to súvisí s tým, že som šialená, úplne túto možnosť nevylučujem. :)

 Prezývku som si vyslúžila svojím skalopevným presvedčením, že slovíčko „šialka“ je spisovné. Nejaká „šálka“ mi znela maximálne neslovensky a silno som za svoju „pravdu“ bojovala. Slovník spisovnej slovenčiny ma pomyselne prefackal, nuž ale, stále pijem zo šialiek a nejednu dušu som tým už nakazila. :)

 

Writing: somewhere

    between torture and fun

 

Písanie

Príbehy som milovala skôr, ako som sa naučila čítať. Veľkou láskou môjho detstva bol Leví kráľ, ktorého mi rodina musela čítať toľkokrát, až som vedela časť naspamäť. Bol to i úplne prvý film, na ktorý som bola v kine a bola som skutočne odhodlaná vziať si do kinosály aj svoju obrázkovú knižku. Predsa len, niekto musel skontrolovať, či to sedí. :) Myslím, že všetci boli radi, keď som sa naučila čítať a mohla som chodiť na výpravy do sveta fantázie sama.

Nespomínam si, kedy to začalo, ale popri čítaní som začala vymýšľať i vlastné príbehy. Mala som jedenásť rokov, keď som si ešte za slovenské koruny potajomky kúpila linajkový zošit. Stál desať korún. :D Potajomky preto, lebo som mala jedenásť a pripadala som si ako veľmi podivný tvor. Veď kto chce v jedenástich napísať knihu? Vtedy mi to pripadalo naozaj veľmi čudné. Ale tá radosť, keď som príbeh dokončila. Mala som pocit, akoby som napísala stostranovú knihu, veď zošit má tóóóľko strán… :) Taká hrdá som na seba bola.

Dojem, že som čudná, ma neopustil ani na konci základnej školy. Ocino mi dovolil tráviť čas na jeho notebooku, a tak som si v ňom vytvorila priečinok a pustila sa do príbehu. A keďže to bolo stále „čudné“, samozrejme som si súbor zaheslovala, len aby nikto nevedel, čo to tam neustále ťukám. Radšej som prežila reči o vysedávaním na Pokeci. :D Popri tomto prvom fantasy príbehu som sa učila prstoklad a objavila čaro textovej RPG. A s ňou som nadobudla aj vedomie, že predsa len nie som taká divná a ľudí s túžbou písať je oveľa viac.

Aj napriek sne o vydaní knihy, písanie pre mňa bolo a stále je hlavne o láske k príbehom a možnosti dávať ich na papier. Na druhú stranu, sny nepatria len na vankúš… :)