Anarchorance - záchrana v podobe tarotových kariet
V čase, keď už bolo vydanie Anarchorance isté, práve obálka predstavovala moju veľkú obavu. Vedela som, že vydavateľstvá majú vo väčšine prípadov rozhodujúce slovo a bála som sa, aby sa mi prípadný návrh páčil. Mám totiž v bežnom živote kreatívnu prácu a tak mi na vizuálnej stránke knihy veľmi záležalo. Nevedela som si predstaviť, že by sa mi nepáčila obálka vlastnej knižky.
Zároveň tu bol však problém, nemala som žiadnu predstavu o tom, ako by mohla vyzerať. Kniha bola hotová a ja som vedela skôr to, čo nechcem, než to, čo chcem. Otvorila som preto Pinterest a prezerala si obálky, nech posúdim, aký typ sa mi páči. Sú to tri roky dozadu, takže si už ani nepamätám, ako som raz narazila na obrázok zadnej strany tarotových kariet. Konkrétne na tento obrázok:
Samo o sebe sa mi ilustrácia nijako zvlášť nepáčila, ale zaujala ma čierno-zlatá kombinácia s takýmto „jednoduchým“ motívom. Nič farebné a pritom zaujímavé.
Len pre predstavu som si dorobila v programe text, úprimne, ani som sa nesnažila nájsť vhodné písmo. Nechala som prvé predvolené, chcela som len vidieť, ako by to mohlo vyzerať. Takto to dopadlo.
Toto bola podoba, ktorú som poslala niekoľkým kamarátkam, nech mi úprimne povedia, či by ich takýto štýl obálky zaujal. Súdiac podľa toho, ako vyzerá finálna verzia Anarchorance, si určite viete domyslieť, že prišli pozitívne reakcie. 😊
Vydavateľstvo mi medzi tým povedalo, že obálku nemusím riešiť, že sa o ňu postará ich grafička. Lenže, ja už som bola nadstavená na niečo takéto a pochybovala som, že kdesi vo fotobanke nájdem ilustráciu v štýle geometrického tetovania, ktorá vystihne Anarchorance. Práve geometrické tetovania sa stali mojou veľkou inšpiráciu (aj keď som pátrala aj v spomínanej fotobanke) a dokonca som si pre svoju predstavu skúšala niečo vytvoriť i sama.
Obrázok naľavo je z Freepicku, stred je pokus, pri ktorom som usúdila, že na toto nemám vlohy. 😁 Išla som preto na Facebook a napísala do skupiny grafikov inzerát. Pridala som svoj „tarotový“ návrh a nejaké tetovania, že hľadám niekoho, kto v krivkách ilustruje podobné veci.
Ozvalo sa mi niekoľko grafikov, prebrali sme moju predstavu, cenu a iné veci a potom nastala chvíľa voľby. Portfólia mali krásne všetci a ja som sa nakoniec riadila šiestym zmyslom, ktorý ma ťahal k Nikol. Páčili sa mi jej prevažne prírodné ilustrácie a štýl, tiež si myslím, že sme si sadli aj ako osoby, ktoré obe ľúbia príbehy. Mala som z nej pocit, že ona bude tá správna a aj bola. 😊
Nenašla som úplne jej prvý návrh, ale pamätám si, aká som bola nadšená. Kamošky poradkyne tiež, aj keď prirodzene na návrhu boli prvky, ktoré sme upravovali. Pôvodne bol stred kruh a v ňom bola kreslená vlna a práve tá sa mi nepozdávala. Chcela som ju viac „ostrú“ než ilustrovanú. Nechcela som, aby sa musela Nikol naslepo triafať do mojej predstavy, takže som opäť otvorila Pinterest a skúšala si amatérsky vložiť nejaké obrázky do vnútra, aby som jej poslala priamo predstavu o tom, aké zmeny myslím. Vyzeralo to nejako takto:
V tom čase som inak prekvapivo kreslila aj obálku Rijánu, ktorý ešte neexistoval. Len taký prvý náčrt, lebo som mala nápad.
Aby vlna so slnkom sedeli, zmenili sme kruhový stred za iný tvar a ten všetko vyriešil. Takto vyzeral náčrt, než sa začal dávať do vektorovej grafiky a začali sme riešiť aj pozadie.
Pozadie sa myslím nemenilo, Nikol ho spravila na prvý raz také, aké ho poznáte z výslednej obálky. 😊
Riján - 50 odtieňov zelenej 😁
Keď nadišiel čas na tvorbu obálky Rijánu, znovu som oslovila Nikol. Držali sme sa štýlu a celkovo, ilustrácia vznikla veľmi rýchlo. Nikol som poslala svoju dosť jasnú predstavu, ktorú som však potrebovala upraviť do niečoho použiteľného. Toto bol inak obrázok, ktorý som jej posielala:
Išlo mi hlavne o stromy, DNA a planétu s dvomi slnkami. Samozrejme, v realite by boli väčšie než samotná planéta, ale na obálke sme tieto veci neriešili. 😊
Pripravená na to, že raz budem písať tento článok, som si tentoraz jej prvý návrh uložila. 😁
No a ja som bola nadšená! ( A stále aj som. ) Hlavne z toho, ako presunula DNA a celkovo, ako ilustráciu dotvorila. Mala som ešte pokus zameniť stromy za viac „ostrú“ verziu ilustrácie, ale nevyzeralo to dobre, rovnako ako ani listnaté stromy, takže sme nakoniec pracovali s touto úplne prvou verziou.
V prípade Rijánu bol boj pozadie. Najprv som premýšľala, či nechať celú sériu čiernu. Dokonca som ilustráciu skúsila vložiť do pozadia z Anarchorance.
A niežeby to teda vyzeralo zle, len… bolo to až príliš podobné Anarchorance. Mala som dojem, že by si mnoho ľudí mohlo obálky zamieňať, alebo nepostrehnúť, že ide o inú knihu a tak prišlo na úvahy o farbe.
Riján sa mi spája so zelenou a preto som skúsila najprv vymeniť farbu (obálka naľavo), čo sa mi nepáčilo. Jednofarebná čierna je pekná, ale so zelenou to nefungovalo. A tak som pátrala v pozadiach, ktoré sa dali zakúpiť a vybrala som dve. Páčili sa mi svojim spôsobom obe, to v strede bolo viac zelené a viac také k prvému dielu, ale zase pozadie napravo, dávalo obálke hĺbku, ak mám citovať Zuzku Valkovú, ktorá dorábala zvyšok obálky potom, čo už bola ilustrácia hotová.
Kamošky a rodina veľmi nápomocné neboli, hlasovanie bolo pomerne vyrovnané. Nakoniec som teda dala na seba a svoje pocity a tiež názor grafičky. 😊
No a výsledok, ten poznáte. 😁 Ten už samozrejme do rúk vzala profesionálka. 😁
Na záver jedno veľké ďakujem obom talentovaným ženám, ktoré so mnou na obálkach pracovali. Nikol Horákovej za ilustrácie, Zuzke Valkovej za finálne podoby Anarchorance a Rijánu. ♥